Časopis Klinická onkologie

Archiv: 31. 8. 2025, ročn ík: 38, číslo: Supple mentum 1

Protinádorový potenciál celistvých rastlinných funkčných potravin u rakoviny prsníka

Kapinová A.¹, Kašubová I.¹, Šarlinová M.¹, Mazuráková A.², Dvorská D.¹, Braný D.¹, Danková Z.^1,3, Kajo K. ⁴, Kubatka P.⁵

¹ Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martinské centrum pre biomedicínu, Martin, Slovenská republika
² Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav anatómie, Martin, Slovenská republika
³ Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Biobanka pre nádorové a zriedkavé ochorenia, Martin, Slovenská republika
⁴ Onkologický ústav sv. Alžbety, Ústav patológie, Bratislava, Slovenská republika
⁵ Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav lekárskej biológie, Martin, Slovenská republika

Summary
Východiská: Celistvé rastlinné potraviny sú bohatým zdrojom širokého spektra bioaktívnych funkčných substancií – fytochemikálií, s rozsiahlym aditívnym a/alebo synergickým pôsobením v rámci procesu karcinogenézy. Vďaka rastúcemu počtu dôkazov z predklinických štúdií o ich účinnosti a relatívne bezpečnom toxikologickom profile je ich možné považovať za vhodnú stratégiu prevencie či doplnkovej terapie nádorových ochorení. Cieľom našej štúdie bolo porovnať protinádorovú kapacitu rozličných zmesí fytochemikálií obsiahnutých v celistvých rastlinných funkčných potravinách, konkrétne v šalvii (Salvia officinalis L.), arónii (Aronia melanocarpa L.) a rakytníku (Hippophae rhamnoides L.), a to v chemopreventívnom modeli rakoviny prsníka u samíc potkanov. Materiál a metódy: Fytofarmaká boli zvieratám podávané v potrave v rámci troch nezávislých experimentov v dvoch koncentráciách – 1) v nižšej – 0,1% alebo 0,3% (skupina 0,1 alebo 0,3), a 2) v 10-násobne vyššej – 1% alebo 3% (skupina 1 alebo 3). V tretej skupine fytofarmaká zvieratám podávané neboli, slúžila ako kontrola (KONT). Po ukončení každého experimentu bola uskutočnená analýza základných parametrov experimentálnej mamárnej karcinogenézy a komplexná analýza dobre validovaných prognostických, prediktívnych a diagnostických biomarkerov používaných v onkologickej praxi aj v predklinickom výskume. Výsledky: Komplexná analýza mechanizmu účinku rastlinných funkčných potravín potvrdila ich signifikantné protinádorové účinky v nami použitom experimentálnom modeli karcinómu prsníka, ktoré boli však špecifické od použitého fytofarmaka. Fytofarmaká signifikantne zlepšili parametre mamárnej karcinogenézy in vivo – incidenciu, frekvenciu, latenciu nádorov, a/alebo pomer HG/LG karcinómov. Štatisticky významne zlepšili expresiu markerov apoptózy, proliferácie, angiogenézy, nádorových kmeňových buniek a onkogénnych/tumor-supresorových miRNA. Naviac, chemoprevencia viedla k významnej modulácii chemických zmien histónov a poklesu metylácie promótorových oblastí tumor-supresorových génov. Záver: Porovnaním
účinnosti fytofarmák sme dospeli k záveru, že prítomnosť špecifických dominantných rastlinných metabolitov môže priaznivo ovplyvniť prognózu mamárnej karcinogenézy. Na potvrdenie týchto zistení je však nevyhnutný ďalší predklinický a klinický výskum, vrátane posúdenia potenciálu týchto látok ako adjuvantnej terapie popri štandardnej onkologickej liečbe.

Úvod
Rakovina prsníka patrí dlhodobo medzi najčastejšie diagnostikované nádorové ochorenia u žien [1]. Predklinické štúdie naznačujú, že zvýšený príjem celistvých rastlinných potravín bohatých na bio aktívne fytochemikálie môže byť spojený so zníženým rizikom jej vzniku [2–5]. Cieľom našej štúdie preto bolo analyzovať protinádorový potenciál troch rastlinných funkčných potravín – šalvie (Salvia officinalis L.), arónie (Aronia melanocarpa L.) a rakytníka (Hippophae rhamnoides L.) – v chemopreventívnom modeli karcinómu mliečnej žľazy u samíc potkanov. Na základe dostupných poznatkov sme predpokladali, že uvedené rastlinné funkčné potraviny budú vykazovať protinádorový účinok prostredníctvom synergického pôsobenia ich fytochemických zložiek na parametre nádorového rastu, diferenciácie a molekulové regulačné dráhy súvisiace s progresiou nádoru.

Materiál a metódy
Experimenty boli schválené Etickou komisiou JLF UK (EK1860/2016, EK1860/2022) a ŠVPS SR. Panenské samice potkana kmeňa Sprague-Dawley (Charles River Laboratories, Nemecko) boli náhodne rozdelené do troch skupín po 25 zvierat. Mamárna karcinogenéza bola indukovaná i.p. aplikáciou N-metyl-N-nitrozourey (50 mg/kg) na 42. postnatálny deň, čím sa modeloval premeno-pauzálny stav u žien s vysokým rizikom rakoviny prsníka. Fytofarmaká boli podávané v potrave (SSNIFF, Nemecko) v koncentráciách 0,1/0,3 % (nižšie dávky) a 1/3 % (vyššie dávky), kontrolná skupina (KONT) liečbu nedostávala. Dávkovanie vychádzalo z klinických odporúčaní a predchádzajúcich experimentov [6–9]. V prípade šalvie bol do formy fytofarmaka spracovaný prášok z vňate Salvia officinalis L. (Calendula, Nová Ľubovňa, Slovensko; miesto pôvodu: severovýchodné Slovensko), v prípade ostatných fytofarmák to bol prášok zo šupiek plodov Aronia melanocarpa L. a Hippophae rhamnoides L. (Zamio, Michalovce, Slovensko; pôvodom z regiónu Zemplín) [10– 12]. Experiment trval 15 týždňov. Po eutanázii boli nádory odobraté, zmerané a fixované vo formalíne alebo RNAlateri na histologické a molekulárne analýzy. Hodnotila sa incidencia, frekvencia, latencia a pomer HG/LG karcinómov. Imunohistochemické stanovenie markerov apoptózy, proliferácie, angiogenézy, CSCs a histónových modifikácií sa realizovalo pomocou Autostainer Link 48 a komerčných protilátok (Thermo Fisher, Abcam, Dako a i.), vizualizácia prebiehala cez systém EnVision s DAB substrátom. Morfometria bola vykonaná v softvéri QuickPhoto Micro 3.0. Expresia miRNA sa stanovovala RT-PCR (Taq-Man testy, AB7500) alebo pomocou microarray analýzy (Agilent). Methylácia tumor-supresorových génov sa hodnotila pyrosekvenáciou (PyroMark, Qia-gen). Dominantné fytochemikálie boli identifikované LC-DAD/MS a LC-MS analýzou. Štatistické vyhodnotenie zahŕňalo ANOVA, Kruskal–Wallis a Mann–Whitneyov test.

Výsledky
V preklinickom modeli chemicky indukovanej mamárnej karcinogenézy u potkanov preukázali celistvé rastlinné potraviny – šalvia, arónia a rakytník –protinádorové účinky sprostredkované moduláciou apoptózy, proliferácie, angiogenézy, expresie nádorových kmeňových buniek a epigenetických dráh. Podávanie vybraných rastlinných potravín viedlo k zníženiu podielu nízkodiferencovaných karcinómov (graf 1A), čo dokazuje zlepšenie prognózy a zvýšeniu pomeru Bax/Bcl-2 (graf 1B), čo naznačuje aktiváciu apoptózy. Súčasne klesla expresia markerov Ki67 a VEGF, poukazujúc na potlačenie proliferácie a angiogenézy (graf 1C,D). Tieto nálezy podporujú hypotézu, že rastlinné bioaktívne látky môžu priaznivo ovplyvniť nádorovú biológiu prostredníctvom viacerých regulačných mechanizmov. Naviac, chemoprevencia signifikantne zlepšila expresiu onkogénnych/tumor-supresorových miRNA, viedla k významnej modulácii chemických zmien histónov a poklesu metylácie promótorových oblastí tumor-supresorových génov, avšak tieto dáta v rámci tejto štúdie neboli detailnejšie analyzované [10–12].

Diskusia a záver
Celistvé rastlinné potraviny ako šalvia, arónia a rakytník preukázali významný protinádorový účinok v chemopreventívnom modeli rakoviny prsníka u potkanov, čo sa pripisuje synergickému pôsobeniu ich fytochemikálií na viaceré bunkové dráhy [4,5]. Naša analýza klinicky relevantných bio markerov potvrdzuje, že fytofarmaká môžu priaznivo ovplyvniť prognózu karcinómu prsníka [13,14]. Napriek sľubným výsledkom má použitý model viaceré obmedzenia. Indukovaná mamárna karcinogenéza u potkanov poskytuje cenné poznatky, no nereflektuje plne komplexitu ľudskej rakoviny pre rozdiely v metabolizme, imunite a genetickej variabilite. Laboratórne podmienky navyše znižujú mikrobiálnu expozíciu, čo môže ovplyvniť liečebnú odpoveď. Variabilita zloženia rastlinných extraktov závislá od pôvodu a spracovania tiež komplikuje štandardizáciu a klinické využitie. Hoci hlodavčie modely odhaľujú základné mechanizmy účinku, ich translačný potenciál je obmedzený a vyžaduje doplnenie o pokročilejšie systémy, ako sú 3D kultúry či PDX modely. Napriek tomu výsledky poskytujú dôležitý dôkaz o biologickej aktivite rastlinných potravín s potenciálom ovplyvniť nádorovú progresiu in vivo. Výsledky tejto štúdie poukazujú na potenciál rastlinných funkčných potravín ako doplnkovej stratégie v prevencii karcinómu prsníka a zároveň sú v súlade s výsledkami našich predchádzajúcich štúdií využívajúcich rovnaký experimentálny model [6–9]. Pre ich translačné uplatnenie je však potrebné rozšíriť výskum o rôzne modely, zohľadniť fytochemickú variabilitu a presnejšie definovať mechanizmy účinku, optimálne dávkovanie a spôsob podávania. Ich efektívne využitie v klinickej praxi predpokladá integráciu do konceptu prediktívnej, preventívnej a personalizovanej medicíny (3PM).

Dedikácia: Práca bola finančne podporené grantom VEGA-1/ 0045/ 23 a VEGA-1/ 0286/ 22.

Literatúra
1. Kim J, Harper A, McCormack V et al. Global patterns and trends in breast cancer incidence and mortality across 185 countries. Nat Med 2025; 31(4):11541162. doi: 10.1038/ s41591-025-03502-3.
2. Romanos-Nanclares A, Willett WC, Rosner BA et al. Healthful and unhealthful plant-based diets and risk of breast cancer in U.S. women: results from the Nurses’ Health Studies. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2021; 30(10): 1921– 1931. doi: 10.1158/ 1055-9965.EPI-21-0352.
3. Fernández-Fígares Jiménez MDC. Role of a whole plant foods diet in breast cancer prevention and survival. [Inpress]. doi: 10.1080/ 27697061.2024.2442631.
4. Molina-Montes E, Salamanca-Fernández E, Garcia-Villanova B et al. The impact of plant-based dietary patterns on cancer-related outcomes: a rapid review and meta-analysis. Nutrients 2020; 12(7): 2010. doi: 10.3390/ nu12072010.
5. Bahrami H. Nutrition for cancer prevention and control: a review of dietary risk factors and protective measures. Cancer Screening and Prevention 2023; 2(4):250– 259.doi: 10.14218/ CSP.2023.00008S.
6. Kubatka P, Kapinová A, Kružliak P et al. Antineoplastic effects of Chlorella pyrenoidosa in the breast cancer model. Nutrition 2015; 31(4): 560– 569. doi: 10.1016/ j. nut.2014.08.010

7. Kubatka P, Kapinová A, Kello M et al. Fruit peel polyphenols demonstrate substantial anti-tumour effects in the model of breast cancer. Eur J Nutr 2016; 55(3): 955– 65. doi: 10.1007/ s00394-015-0910-5.
8. Kubatka P, Uramova S, Kello M et al. Anticancer activities of Thymus vulgaris L. in experimental breast carcinoma in vivo and in vitro. Int J Mol Sci 2019; 20(7): 1749. doi: 10.3390/ ijms20071749.
9. Kubatka P, Kello M, Kajo K et al. Chemopreventive and therapeutic efficacy of Cinnamomum zeylanicum L. bark in experimental breast carcinoma: mechanistic in vivo and in vitro analyses. Molecules 2020; 25(6): 1399. doi: 10.3390/ molecules25061399.
10. Kubatka P, Mazurakova A, Koklesova L et al. Salvia officinalis L. exerts oncostatic effects in rodent and in vitro models of breast carcinoma. Front Pharmacol 2024a; 15: 1216199. doi: 10.3389/ fphar.2024.1216199.
11. Dvorska D, Mazurakova A, Lackova L et al. Aronia melanocarpa L. fruit peels show anti-cancer effects in preclinical models of breast carcinoma: the perspectives in the chemoprevention and therapy modulation. Front Oncol 2024b; 14: 1463656. doi: 10.3389/ fonc.2024.1463656.
12. Dvorska D, Sebova D, Kajo K et al. Chemopreventive and therapeutic effects of Hippophae rhamnoides L. fruit peels evaluated in preclinical models of breast carcinoma. Front Pharmacol 2025; 16: 1561436. doi: 10.3389/ fphar.2025.1561436.
13. Krystel-Whittemore M, Tan PH, Wen HY. Predictive and prognostic biomarkers in breast tumours. Pathology 2024; 56(2): 186– 191. doi: 10.1016/ j. pathol.2023.10.014.
14. Tarighati E, Keivan H, Mahani H. A review of prognostic and predictive biomarkers in breast cancer. Clin ExpMed 2023; 23(1): 1– 16. doi: 10.1007/ s10238-021-00781-1.

Imunostimulační a protinádorový účinek extraktů z Reishi a Coriolusu na úrovni klinických studií a stav jejich zavedení do praxe

Neuwirthová J., Gál B., Urbánková P., Smilek P. - Klinika otorinolaryngologie a chirurgie hlavy a krku LF UK a FN sv. Anny v Brně

Souhrn

Východiska:

Houby  Reishi  a  Coriolus  se  dlouhodobě  užívají  v  Asii  k  léčbě  různých  onemocnění,  především respiračních infekcí, plicních onemocnění a v posledních letech navíc i k léčbě nádorů. Za jejich hlavní bio aktivní komponenty se považují polysacharidy a triterpeny. Preklinické i klinické studie  na  lidech  u  nich  prokázaly  jak  imunomodulační,  tak  přímý  protinádorový  účinek.  Extrakty  z těchto hub jsou proto v Asii užívány v období po onkologické léčbě anebo i během ní v kombinaci s chemoterapií a radioterapií. Extrakty z Coriolu jsou již přes 30 let oficiálně schváleny v Japonsku  a  Číně  jako  účinný  a  současně  netoxický  imunostimulační  doplněk  léčby,  podávaný  zejména  adjuvantně  po  operaci  nádorových  onemocnění.

Extrakt z Reishi

    Pokročilé gynekologické karcinomy - zastavení růstu nádorů - léčba extraktem z Reishi

Extrakt z Coriolusu

Celý článek

zveřejněný v journalu "Klinická onkologie"